Tak sa mi zdá , že v tej našej vlasti máme naozaj more.A hlavne veľmi rozbúrené, pretože celá naša politická scéna sa hojdá na tej našej rozheganej várke v európskom mori neistoty a pomaly a isto s toho dostáva morskú chorobu. Nebolo by na tom nič zvláštne ak by táto choroba zachvátila mladých a hlavne nezdravo ambicióznych začínajúcich námorníkov. No keď už aj starí vlci zvracajú a prepadajú cez palubu – na čele z vojvodkyňou z Bratislavy – to už je silná káva,prepáčte rum aj pre mňa. Keďže európska flotila leží s polovice už niekde na dne stredozemného mora nechápem,že za akým dobrodružstvom sa vybrala naša posádka. Mala by vedieť ,že je lepšie zostať nad hladinou aspoň s tým čo z európskej flotily zostalo,pretože sa môže veľmi rýchlo prihnať na otvorenom európskom mori búrka a naše S.O.S nemusí nikto zachytiť.Preto by obzvlášť prvý dôstojník so svojimi štyrmi mušketiermi mali zvážiť zotrvanie na lodi než na opustenom ostrove niekde v mimo-vládno-parlamentnom neznáme.Pretože tam ich už nikto počúvať nebude…Iste,more býva zavše kruté a divoké,no naďalej verím , že príde pekné počasie a hladina bude opäť pokojná.
Zostala mi iba nádej…bohužiaľ!…no čo iné tak asi vymyslíme,že?